Môj príbeh
Môj príbeh
Ako dieťa som vyrastala v rodine, kde sme boli všetci často spolu – rodičia, ja a moji traja súrodenci. Vďaka tomu, že mali moji rodičia najviac práce doma, trávili sme spolu veľa času. Popri práci sa vždy našiel čas na niečo zaspomínať, niečo vymýšľať, niečo tvoriť a spolu sa zabávať.
Ako najstaršie dieťa som často vymýšľala program pre svojich súrodencov. Zapájala som ich do hry, do mojich divadielok. Neskôr som sa vo svojom voľnom čase venovala kultúre, organizovala som tábory, absolvovala som školenia, ktoré moje záľuby posúvali na vyššiu úroveň.
Všetko mi to pripadalo veľmi prirodzené a očakávala som, že tieto nadobudnuté skúsenosti, vedomosti a zručnosti budem vedieť pretaviť a využiť v mojej vlastnej rodine. No nebolo to také ľahké. Charakter práce môjho manžela a jeho pracovné návyky pomaličky túto predstavu búrali. Nemohla som sa spoľahnúť na jeho pomoc.
a tak ...
Cítila som sa sama na deti, zábavu, domácnosť. Chcela som od manžela, aby bol častejšie doma. Často som mu to vyhadzovala na oči. Prevalcovali ma povinnosti a starostlivosť o domácnosť.
Keď dievčatá trošku vyrástli a nastúpili do školy, pribudli len ďalšie povinnosti a našu súdržnosť to vôbec nevylepšilo. A keď ešte vyrástli, tak mali v rukách telefóny, prípadne sledovali iné zariadenia v domácnosti. Vyžadovalo to veľa síl, trpezlivosti a odhodlania s tým niečo robiť.
Viem, že podobné starosti má nejedna rodina. Viac krát som si uvedomila, že matky často rezignujú pri starších deťoch. Z kreatívnych mamičiek sú zrazu skeptické mamy, ktoré žijú život asi inak, ako si to predstavovali na začiatku. Nemajú síl niečo budovať v rodinách. Niečo nové zavádzať. Majú pocit, že by ich nik nerešpektoval.
Chcú mať poriadené, navarené a pokoj po práci do ktorej teba chodiť, aby bolo aspoň na dovolenku raz do roka.
Často sa stáva, že aj čas, ktorý sme mohli stráviť spolu ako rodina, nebýva veľmi zmysluplne vyplnený. Aj dovolenky sú niekedy len tak na oko, ale vzájomné vzťahy nikam neposúvajú.
Chceme takéto rodiny?
Čo s tým?
Dnes už viem, prečo sa správame tak, ako sa správame vo svojich rodinách. Viem, že každá rodina je jedinečná a každá má iné potreby.
A tak som uvažovala, ako by sa to dalo všetko spojiť do jedného. Vytvoriť prostredie, kde rodičia nebudú musieť nič plánovať ani vymýšľať. Všetko bude pripravené na mieru, vychutnajú si atmosféru svojej rodiny naplno. Budú objavovať jedinečnosť svojej rodiny. Upevnia si rodinné puto a svoju súdržnosť.
Jedného dňa som sa rozhodla, že vytvorím Hodinku pre rodinku. Aspoň raz do týždňa vytvorím prostredie, kde sa spoja všetky aktivity, ktoré by mohli členovia rodiny spolu robiť. Aktívne sa vnímať, spoznávať, zahrať sa, spomínať, prípadne si zmerať sily.